Ešte pred modlitbou príhovoru, ktorú ste sa za mňa modlili, som mala obraz – bola som v miestnosti, kde bolo veľa prachu, neporiadku, stoličiek a vôbec som nechápala, prečo to tam je a čo to znamená. Chcela som tam začať upratovať, ale Boh mi v srdci povedal, že to chce urobiť On sám počas Návratu.
Do tej modlitby príhovoru som chcela priniesť vzťah s mojou mamou. Asi pol roka si uvedomujem, že niečo v našom vzťahu nie je v poriadku - som na ňu nepríjemná a mám v sebe hnev voči nej. Snažila som sa jej počas Návratu odpustiť, ale cítila som, že potrebujem, aby sa niekto za to pomodlil.
Ďalšia vec, za ktorú som chcela modlitbu, bolo slovo poznania, ktoré zaznelo v jeden večer – pre dievčinu do 25 rokov. Ja som vedela, že som to ja, lebo som bola jediný účastník v tomto veku. To slovo bolo o dievčine, ktorá má pocit, že život ide okolo nej, akoby žila vo sne – bolo to skutočne tak aj u mňa počas uplynulého roka.
Počas modlitby príhovoru sa ukázalo, že to slovo poznania je koreň všetkých tých vecí. Pripomenul sa mi obraz tej neupratanej miestnosti. Ja som chcela vytiahnuť jednu stoličku, a v tom ma všetko zavalilo. Všetky tie ťažké veci ma akoby zavalili, ťažili ma. Kričala som na Ježiša a on neprichádzal. Uvedomila som si, že sa hnevám na Boha, že musím na neho kričať. A modlitebníci mi povedali, že to je v poriadku, že mám volať na Ježiša a On príde.
V druhej časti modlitby, prišli do toho obrazu Ježiš, Mária a Jozef a začali všetko upratovať, ja som nemala nič robiť, všetko urobili oni, ja som sa iba pozerala. Na konci modlitby som vedela, že sa niečo udialo, niečo sa upratalo v mojom srdci, ale nevedela som čo. Po modlitbe som išla do kaplnky, mala som potrebu byť s Bohom. A zrazu som všetko pochopila. V tej modlitbe mi Boh pomohol upratať všetky ťažké veci, ktoré som zažila počas uplynulého roka. Keď sa to dialo, bolo toho tak veľa, že som to iba odkladala a nemala som priestor venovať sa tomu. Mala som pocit, že som nedôležitá, a tým pádom aj to, čo som prežívala, bolo nedôležité, teda som to mohla proste odložiť. A vtedy som si uvedomila súvislosť s mojou mamou – pri nej som sa takto cítila, že to, to čo prežívam, napr. moje zdravotné problémy - nie je dôležité, a teda ani ja nie som dôležitá. A Boh mi ukázal, že pre neho som veľmi dôležitá.
Po tej modlitbe mi ľudia hovorili, že sa mi zmenila tvár, že vyzerám inak, žiarim. Navonok bolo vidno, že sa niečo v mojom vnútri zmenilo. Odvtedy prešiel asi týždeň, nie je to ešte veľa, ale všimla som si, že keď sa rozprávam s mamou, vidím ju inak, dokážem sa k nej inak správať. Mám síce stále bolesť v srdci, ale zároveň mám pocit, že sa môžem rozhodnúť, ako sa k nej budem správať. Vnímam väčšiu vnútornú slobodu a tiež potrebu byť s Bohom.