Píšem Vám to v troch hlavných bodoch :)
Prvá vec: po návrate z Návratu som si povedal že chcem do môjho života začleniť jednu dôležitú vec a to že budem chodiť každý deň na svätú omšu. Tento cieľ a túžba sa mi z milosti Božej darí plniť. Prináša to zaujímavé dôsledky. Človek by povedal, že také každodenné chodenie na svätú omšu mu prinesie stopercentný pokoj do života. U mňa to paradoxne prinieslo najprv aj veľa bojov, nepokoja a nesúhlasu, ale so starým spôsobom života. Ďalšie ovocie, ktoré mi to prináša, je, že som pevnejší pri rôznych rozhodnutiach počas dňa a radikálnejší pri výbere v rámci ponúk sveta. Hovorím si, že nepotrebujem chápať všetkému Božiemu a tomu, čo všetko chce vo mne On spraviť, ale jednoducho verím že častým prijímaním Eucharistie vo mne Ježiš upevní to, čo je slabé a potrebné a zlomí to, čo je silné a nepotrebné.
Druhá vec: duchovná obnova Návrat domov, mám pocit u mňa odštartovala túžbu po autentickejšom vzťahu a dialógu s Ježišom. Všimol som si, že som k Ježišovi priamejší, úprimnejší a že nemám chuť sa pred ním pretvarovať, hovorím o veciach tak, ako sú a ako ich cítim.
Tretia vec: asi od mojich cca 17. rokov ma pichalo v ramene pri niektorých pohyboch (bolesť od 1 najmenej - 10 najviac: som mal cca. 3 až 7). Absolvoval som aj viacero zdravotných a odborných vyšetrení (Bolo mi povedané, že je to bežný jav u ľudí, ktorí športujú a že operácia by to mohla zlepšiť aj zhoršiť, že je to 50/ 50. Teda ja som sa rozhodol to "trpieť" a operáciu neriešiť). Na občasnú bolesť som si už tými rokmi zvykol, ale štvalo ma to, lebo som nemohol robiť plnohodnotné pohyby pri práci a športe na a napr. na DO Návrate domov som dal ramenu riadne zabrať (volejbal, bedminton, ohnivé vlajkovanie na chválu Božiu a iné), lebo Návrat domov je veľmi vyvážene vymyslená duchovná obnova, kde je úžasná rovnováha medzi časom prednášok, modlitieb, oddychu a športu :). Hovorím si, že možno sa tu stane zázrak a Pán Ježiš mi rameno uzdraví. Na druhý deň po modlitbách za uzdravenie ma rameno bolelo ešte viac, ale to od svalovky a preťaženia, ktoré som si navodil sám. Svalovka trvala ešte cca. týždeň po DO a pomaly ustupovala. Keď ustúpila, uvedomil som si, že ma už pri bežných pohyboch (šoférovanie, kreslenie, maľovanie a pod.) v ramene nepichá. Tak som si povedal, že Vám hneď nebudem písať, ale že si to ešte celé pekne niekoľko mesiacov odsledujem. No niekoľko mesiacov už prešlo a bolesť a pichanie v ramene sa už nevrátili. Niečo ma tam stále škrabe, ale to už nie je sval, ale ramenný kĺb (a to je skoro nič v porovnaní, čo to bolo predtým). Teda áno potvrdzujem pri zdravom rozume, že sa stal zázrak a moje rameno bolo uzdravené. Chvála Bohu za to :)