Na víkend som nešla s nejakými konkrétnymi očakávania, ale kdesi hlbšie v srdci som cítila strach z toho, že mi Boh pred všetkými strhne masku. Už dlhší čas som bojovala s jedným hriechom proti čistote, mala som problém ho vyznať.
To malo za následok ďalšie hriechy a posledné 3 mesiace boli pre mňa naozaj veľmi ťažké, plné pocitu veľkej nehodnosti. Nemala som chuť modliť sa. Zdalo sa mi to zbytočné. Kvôli tomu hriechu som nemohla byť blízko Boha. A aj keď som chcela ísť k Bohu bližšie a snažila sa bojovať, pri sviatosti zmierenia stále víťazil môj strach a hanba.
V Zuberci pri spoločnej modlitbe po sobotňajšej prednáške o Duchu Svätom sa za mňa niekto začal modliť. Potom sa vedľa mňa postavil o. Henrich a vtedy ma Boh začal napĺňať odvahou, aby som ho požiadala o sviatosť zmierenia. Nebolo to pre mňa vôbec jednoduché, v mojom srdci sa odohrával veľký boj. Boha som prosila o ešte viac odvahy. Nakoniec, vďaka Bohu, som o. Henricha požiadala o sv. spoveď a po modlitbe som sa vyspovedala. Po tak neuveriteľne dlhom čase som mala srdce voľné len pre Boha. Moje srdce naplnili úžasný pokoj a radosť z Božej prítomnosti a jeho odpustenia. Pri modlitbe príhovoru som dostala slovo Mt11, 28: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním.“ Teraz naozaj prežívam to, že Boh mi po tomto dlhom boji dáva oddýchnuť v jeho náručí. Tiež mi bolo povedané, že Boh chce vo mne konať veľké veci cez čas mojej osobnej modlitby a naozaj to robí. Každý deň cítim, ako Boh volá moje srdce a túži po ňom, túži byť len s ním. Je to pre mňa čas takej novej zamilovanosti do Boha, po ktorom som už dlho túžila.
Moji priatelia sa modlili aj za môj zrak. Môj fyzický zrak sa síce nijako nezmenil, ale môj vnútorný zrak je iný. Boh ma učí nepozerať sa na ľudí z vrchu, ale ísť do hĺbky, učí ma dívať sa na nich ako na Jeho úžasné a dokonalé dielo a vidieť v každom človeku Jeho samotného. I keď bol celý čas modlitby príhovoru veľmi pokojný, Boh v mojom srdci konal veľké veci.