Počas Hory tábor, ktorá sa konala na Motyčkách na prelome februára a marca 2020, sa ma Ježiš mocne dotýkal prostredníctvom prednášok, ale aj modlitieb a sv. omší. Predtým som mala často vo zvyku, aj keď som s tým bojovala, sťažovať sa na to, ako mi bolo lepšie kedysi. Minulý rok som sa totiž vydala a presťahovala do Banskej Bystrice. Postupne som zmenila prácu a všetko mi zrazu prišlo ťažké. Začala som sa ponosovať, reptať ako Židia na púšti, že mi bolo predtým, ako som sa presťahovala, lepšie či už v mojom rodisku alebo potom v iných mestách, kde som pracovala. Mala som v sebe z toho často smútok a žiaľ. A nevedela som často ani, čo mám odpovedať na otázku, ako sa mi páči Banská Bystrica? Na Hore tábor sa ma Ježiš mocne dotýkal cez prednášky pátra Jozefa Mihoka. Hovoril o tom, ako sa často zabudneme, a tak ako Židia sa vraciame do minulosti. Vďaka cibuli a uhorkám, ktoré jedli v Egypte, nevidíme rovnako ako oni, že tam, kde sme teraz, a máme v budúcnosti dôjsť, je a bude lepšie.
Počas modlitby som preto Ježišovi odovzdala všetky chvíle, keď som vyzdvihovala minulosť nad prítomnosť. A teraz sa teším, že žijem v Banskej Bystrici a som Bystričanka. Teším sa z môjho manžela a toto mesto mi obzvlášť prirástlo k srdcu. Vidím jeho krásnu prírodu vôkol nás, či spoznávam rôzne zákutia a aj v tomto čase pandémie COVID -19 prosím Ježiša, aby jeho obyvateľov prikrýval aj na príhovor sv. Michala, ktorého má Banská Bystrica v erbe, svojou krvou. Dokážem to v pokoji a v istote. A to aj vďaka tomu, že počas obnovy som v rámci prosieb počas slávenia sv. omše 28.2.2020 zažila uzdravenie zo strachu, čo prinesie táto epidémia mne, mojím blízkym a známym. Pri prosbe, keď sme Ježiša prosili, aby zobral úzkosť zo sŕdc, ktoré sa boja koronavírusu, som cítila, že sa ma Ježiš dotýka a berie mi strach z tejto choroby. Ježiš ku mne počas obnovy hovoril cez prednášky aj do mojej budúcnosti. S manželom túžime po dieťatku, ktoré zatiaľ neprišlo a počas prednášok i modlitieb som zažila, že Ježiš chce, aby som sa netrápila, ako vyrieši túto moju túžbu. Dal mi precítiť, že chce, aby som prežívala v radosti chvíle, ktoré teraz môžem žiť s mojím mužom. Cez Duch Svätého ma počas spoločných chvál so všetkými účastníkmi pozval žiť život v radosti a tešiť sa nielen z manžela, ale aj ďalších ľudí, ktorých mi posiela v tomto čase do cesty. Počas modlitby príhovoru sa ma Ježiš dotkol aj cez vetu, aby som sa doma, keď prežívame bežné manželské situácie pýtala, čo by robila Panna Mária v danej situácii, a tak sa usilujem aj o to. Často mi príde na rozum odpoveď – Panna Mária bola milujúcou a poslušnou manželkou. Nie vždy mi to ide ľahko, ale vtedy si spomeniem aj na to, že Boh je Bohom nielen Abraháma, Jakuba a Izáka, ale všetkých ľudí, ktorých mi poslal kedykoľvek do cesty, a ktorých mená sme nahlas pri jednej spoločnej večernej modlitbe vyznávali, aby sme pamätali na divy, ktoré práve cez týchto ľudí pre nás samých náš dobrý a verný nebeský Otec učinil.
Boh je dobrý a verný, a túži, aby sme boli svätí ako je On svätý tak, že budeme žiť prítomnosť a milovať Ho celým srdcom, celou dušou, celou mysľou a z celej sily a svojho blížneho ako seba samého tam, kam nás v tomto čase postavil, až kým neprídeme k nášmu Ženíchovi. Amen.