Do svojich 24 rokov som hrával aktívne futbal na poloprofesionálnej úrovni. Kedže sme mávali zápasy po víkendoch, tak som sa často kvôli tomu musel zriekať mnohých akcií, výletov, atď. V lete som sa prihlásil na Návrat domov, ktorý trval až desať dní. V klube ma nechceli pustiť, keďže vrcholila letná príprava, no ja som aj tak šiel.
Dosť som rozmýšľal počas obnovy, či odísť na zápas v stredu - kvôli tlakom od trénera, no nakoniec som zostal. Argument trénera bol, aby som sa rozohral v stredu na dôležitý nedeľňajší zápas. Keď som sa z obnovy vrátil, mali sme v nedeľu prvý zápas sezóny. Tréner ma nedal do základnej jedenástky, čo sa mi dovtedy asi ešte nestalo. Po polčase sme prehrávali 1:0. Tréner ma vystriedal na druhý polčas a ja som s Božou pomocou dvomi gólmi otočil zápas a nakoniec sme vyhrali. Bolo to niečo výnimočné, že po desiatich dňoch netrénovania sa mi podarilo toto...
Je to len futbal, ale pre mňa to znamenalo, že keď sa rozhodnem pre Boha v akejkoľvek situácii a dám prednosť Jemu, On ma nenechá v štichu, ale prizná sa ku mne.