Počas jednej modlitby zazneli slová poznania, že je tu človek, ktorý keď bol malý a otvoril dvere, tak ho vystrašili a odvtedy má strach otvárať dvere a ty Pane vstupuješ do tohto strachu. Nepamätám si, že či ma niekto v detstve vystrašil, ale vždy keď som otvárala dvere mala som v sebe taký strach, napätie akoby som čakala, že ma tam niečo vystraší, že tam niekto je. Bála som sa otvárať dvere v tme, niekedy som sa musela až dlhšie odhodlávať stlačiť kľučku a ubezpečiť sa, že tam predsa nič nie je. No, Pán naozaj vstúpil do tohto strachu. Už nemám strach stlačiť kľučku a otvoriť, už neprichádzajú také myšlienky predtým než otvorím dvere. Až teraz si uvedomujem, akú slobodu mi Boh v tom daroval.
Pred Návratom som už dlhší čas mávala zlé sny, keď som sa po nich prebudila, bála som sa. Nosila som v sebe strach, strach z tmy, strach z odmietnutia, strach z toho, že neurobím niečo tak, ako by som mala. Po modlitbe oslobodenia ma Boh začal uzdravovať, zlé sny už vôbec nemávam a postupne prichádzala sloboda do toho, čo robím, aká som...