Po 3,5 rokoch manželstva mi Pán dal dcéru. Po pôrode som však začala mať silné závraty. Prichádzali pravidelne každé 2 týždne, kedy som preležala prvý deň bez pohybu. Akonáhle som otočila hlavu, spustila sa vlna točenia a mala som pocit, že sa prepadám do priepasti, zvracala som. Druhý deň som už mohla sedieť a na tretí deň závrat odznel. Počas dní bez závratu som mala rozmazané videnie a veľmi mi vadili zvuky. Bolo pre mňa ťažké v takomto stave sa starať o malú dcérku, ktorá často plakala. Nevedela som si predstaviť, ako dlho takto dokážem fungovať. Počas nasledujúceho roka som chodila po všelijakých vyšetreniach, no žiadnu diagnózu mi nepotvrdili.
Do toho všetkého, keď mala dcéra 9 mesiacov, som znovu otehotnela. Naplnil ma veľký strach, ako popri tom zvládnem tehotenstvo. Počas tehotenstva mi však závraty prichádzali len občasne. Po pôrode druhej dcéry som aj napriek kojeniu začala brať lieky na liečbu vnútorného ucha. Lekári mi síce diagnózu nepotvrdili, no keďže mamka má potvrdený Meniérov syndróm, začala som brať aj ja lieky na daný problém. Žila som však v takej neistote a strachu. Bála som sa chodievať s deťmi von, čo ak dostanem opäť závrat a nedostanem sa domov. Prosila som Boha o uzdravenie. V septembri 2016 som sa zúčastnila obnovy Slávnosť na púšti, kde počas modlitby za uzdravenie bolo povedané, že Boh chce uzdraviť vnútorné ucho. Od toho času som takýto silný závrat nemala.
Ďakujem Bohu, že ma uzdravil a že cez toho ťažké obdobie mi dal poznať, že nech príde čokoľvek, vždy mi dá dostatok síl, aby som to zvládla. Zakaždým zariadil okolnosti tak, aby mi bol niekto k dispozícii. Skrze toto obdobie upevnil vzťah môjho manžela s deťmi, dal mi poznať, že nie je potrebné, aby som všetko perfektne zvládala, že veci idú ďalej aj bezo mňa. Tiež ma naučil to, že vtedy, keď nehybne ležím, môžem „spraviť“ viac postojom svojho srdca (keď to obetujem za niečo a spájam svoje utrpenie s Jeho utrpením), ako keď behám po byte nervózna a neviem, kde mi hlava stojí zo všetkých povinností ?. Že vždy je viac spraviť menej vecí s láskou, ako navonok veľa vecí bez lásky. Neviem, čo ma v živote ešte čaká, aké skúšky prídu do života, ale som si istá, dvomi vecami. Prvá je, že to určite nebude jednoduché, že každý deň bude malý či väčší boj a druhá, že všetko môžem zvládnuť v Kristovi Ježišovi, ktorý ma posilňuje.