Návrat domov bol naozaj návratom do milujúceho Otcovho náručia a opäť raz ma zarazila láska Ježiša Krista. Veľmi ma vyprovokoval milovať ho ešte viac a túžiť po ňom ešte viac.
Uvedomila som si – tak rozumovo, aká som brutálne zameraná na seba a nemám prehľad, nezaujímam sa, čo prežívajú moji bratia a sestry v iných krajinách, nezaujímam sa o Cirkev, nemodlím sa za ňu. Ale tak srdcovo ma to zlomilo, keď na jednej modlitbe zaznela otázka od Ježiša: "Pýtam sa ťa tu a teraz, prečo mi neveríš?"
Tieto slová pohli mojím vnútrom a niečo vo mne zlomili. Ježiš mi dal pocítiť naliehavosť a bolesť. A prinútilo ma to zmeniť môj postoj k Cirkvi, novú lásku - dokonca som sa začala modliť za ňu aj doma a dala som si záväzok (aj keď zatiaľ len taký 5 minútový, ale chcem kráčať vo vernosti a dúfam, že Ježiš bude lámať moje srdce čoraz viac). Povzbudilo ma to byť vernou a začať používať charizmy, ktorými ma Pán obdaril.
Navrátila sa moja láska k spoločenstvu, vďačnosť za veci, ktoré Boh koná v mojom meste a stratená horlivosť.