Chcem svedčiť o tom, že počas modlitby na Návrate domov Boh vyniesol na svetlo veci z môjho života, ktoré boli úplne v tme. Až tak, že som si na ne vôbec nevedela spomenúť.
Moja mamka má maniodepresívnu poruchu a veľa sme jej chorobou trpeli, chodila som sa vyrozprávať kamarátke, ktorá bola aj mojou spolužiačkou. A potom som zistila, že všetky ťažkosti, trápenie a bolesti, ktoré som jej zdieľala, ona vynášala do triedy a spolužiaci sa mi preto posmievali. Mala som v tom čase zvláštne problémy so zdravím, neustále som kašľala a vždy, keď som mala ísť po chorobe do školy, kašeľ sa mi vracal, zvýšila sa mi teplota a zas som musela ostať týždeň doma. Nakoniec ma lekárka, ktorá nevedela zistiť nijakú medicínsku príčinu kašľa, poslala k psychologičke, ktorá mi púšťala relexačné cvičenia a nakázala počúvať relaxačné cvičenia aj doma s tým, že som v strese. No príčina ostala neznáma. Až teraz po modlitbe som pochopila súvislosti a to, že som sa vlastne bála posmechu spolužiakov, a preto som nechcela chodiť do školy. Všetko to som časom potlačila veľmi hlboko do seba a nikdy som tej "kamarátke" nič nepovedala. Hoci som jej už neverila, snažila som sa na to zabudnúť, tváriť sa, akoby sa nič nestalo.
Po tomto pomenovaní problému na druhý deň po modlitbe prišla obrovská úľava, hneď som tomu dievčaťu i spolužiakom nahlas odpustila v mene Ježiš a priniesla som ich na oltár pri sv. omši.
Od začiatku Návratu sa mi hlavne prvé dni vynárali ešte nejaké osoby, ktorým som potrebovala odpustiť a každým dňom som ich prinášala na oltár.
Ukázalo mi to, aké je dôležité žiť životným štýlom odpúšťania (je to pre mňa prvým kľúčom, aby sa otvorili zlé veci uzamknuté v srdci) a rovnako som pocítila dôležitosť osobnej modlitby, ktorá bola tým druhým kľúčom, ktorý mi Boh ukázal. Ona naopak uzamkla to všetko dobré, Božie, čo som prijala v prednáškach a na spoločnom čase do môjho srdca.