Prvé dva dni som si nevedela predstaviť ako prežijem nasledujúce dni. Vôbec som sa nevedela sústrediť, nikoho som dobre nepoznala, bolo veľmi horúco a program bol naozaj zaplnený. Ale zmenilo sa to dosť rýchlo. Správanie ľudí, veľké prijatie a rodinná atmosféra. Páčilo sa mi, že ten program nebol jednotvárny. Nezažila som až tak veľa duchovných obnov, ale také veľké prijatie a lásku zo strany organizátorov - tímu, som necítila asi na žiadnej z nich. To isté aj pri účastníkoch. Cítila som sa tam veľmi dobre, ako doma. Ako dcéra, ktorá je milovaná. Naozaj som prežila Otcovo objatie. Cítila som sa tam slobodná. Okúsila som niečo, čo mi Boh ponúka každý deň. Mala som predtým veľký strach zo vzťahov. Nevedela som si predstaviť aké to je, keď naozaj rodičia kráčajú spoločne za Ježišom a deti ich nasledujú. Alebo keď celá rodina slúži. Je to úžasné. A tak padli moje obavy z toho, že je normálne, keď sa rodičia stále hádajú alebo že po tom, ako si niekto založí veľkú rodinu, nemôže chodiť do spoločenstva.