Chcem vydať svedectvo o tom, čo Pán vykonal v mojej rodine. Kedysi som o svojej rodine vôbec nehovorila, lebo som sa za ňu hanbila. Už to, že teraz o tom dokážem písať, je znamením toho, že „veľké veci urobil s nami Pán a máme z toho radosť“.
V roku 2013, na mojom prvom návrate, som pri modlitbe príhovoru dostala slovo, že budem ako Noe brať členov mojej rodiny do korába. Tým mi chce Pán dať väčšiu službu v mojej rodine. V tom čase to bolo slovo, ktoré som vôbec nečakala a aj dosť zvláštne, pretože mi na mojej rodine vôbec nezáležalo. Nemodlila som sa za ňu. Priatelia a kamaráti boli pre mňa viac ako rodina. Aj napriek tomu som nad tým slovom uvažovala a prijala som, že toto je to, čo Pán chce robiť v mojom živote.
Po niekoľkých mesiacoch som si uvedomila, že sa zrazu modlím za svoju rodinu a prišlo mi, že Pán mi otvára srdce pre členov rodiny, a že mi na nich začína záležať. To bol len začiatok. 😊 Potom sa začali diať veľmi ťažké situácie v životoch môjho brata a mojej sestry. Brat mal problém s alkoholom. Robil nesprávne rozhodnutia, ktoré ovplyvňovali celú rodinu a prinášali nepokoj a stres. Pán mi ho v tom čase veľmi vložil na srdce. Môžem povedať, že asi nikoho som toľko neniesla v modlitbách a za nikoho som toľko netrpela, ako za svojho brata. Pán si použil moju skúsenosť s komunitou Cenacolo, v ktorej som pred pár rokmi strávila osem mesiacov. Keď sa situácia úplne vyhrotila a brat mal už ultimátum od rodičov do mesiaca opustiť dom, navrhla som mu vstup do tejto komunity. Je naozaj zázrak, že môj brat prijal pomoc a do komunity dobrovoľne vstúpil. Vydržal v nej žiť 4 roky, stretol sa so živým Kristom a prežil obrátenie. Pred vstupom do komunity sme spolu skoro vôbec nekomunikovali. Nevedel ma vystáť. Mali sme rozdielne názory. Tie moje názory na život a vieru ho vytáčali. Ježiš však spôsobil to, že som získala späť svojho brata. Počas mojej návštevy brata v komunite sme sa zmierili a navzájom sme si odpustili. Náš vzťah sa viditeľne zmenil. Vieme sa rozprávať, tráviť spolu čas a vieme si povedať, že sa máme radi, čo predtým bolo nemysliteľné.
U mojej sestry si ma Pán použil v čase, keď prežívala krízu v manželstve. Situácia, v ktorej sa nachádzala bola tak ťažká, že som sa bála o jej psychické zdravie. Nenachádzala som pre ňu žiadnu útechu v podobe ľudského slova, ktoré by to celé zmiernilo alebo vyriešilo. Povedala som jej, že jediný, kto jej pomôže je Boh. Buď Boh alebo nik iný. Opýtala som sa jej, či sa môžem za ňu pomodliť, s čím súhlasila. Niekoľko dní potom ma ešte žiadala o modlitbu. Po krátkom čase som jej povedala, že dobre, ale už sa pomodlíš aj ty sama. Myslím, že toto bol začiatok jej obrátenia. Následne sa potom veľa zmenilo v jej živote. Začala každý deň chodiť na sv. omšu, prijímala eucharistiu a pravidelne chodila na sv. spoveď. Tým, že rada číta, namiesto jej obľúbených románov, začala čítať kresťanskú a náboženskú literatúru. Najviac čo sa zmenilo, je, že zažila obrátenie, že Ježiš vstúpil do jej života. Okolnosti v jej živote boli a sú naďalej ťažké, ale všetci na nej vidíme na, že ona ich prekonáva s vierou.
Verím, že slovo, ktoré mi Pán povedal, už aj vyplnil. Vďaka Bohu!