Pred pár rokmi som pri športe nešťastne padol a vykĺbilo sa mi rameno. Bolo to pri futbale, ktorý som mal veľmi rád. Veľmi som sa hanbil, keď sa to stalo, lebo to bolo v novom prostredí, s novými ľuďmi a všetkým som chcel aspoň trošku ukázať, že futbal mám aj rád, aj sa mi v ňom celkom darí.
Počas nasledujúcich rokov sa to zopakovalo viackrát, keď sa mi rameno, či už pri športe alebo namáhavejšej aktivite, alebo niekedy dokonca už aj v spánku, vykĺbilo. Pamätám si aj na výsmech niektorých: „Stano, ako ty budeš toto robiť (napr. dvíhať monštranciu), keď ti vypadáva rameno...“
Pred 2 rokmi som sa zúčastnil duchovnej obnovy Návrat domov, na ktorej bola aj modlitba za uzdravenie, o ktorej som doteraz asi iba počul. Keď spočiatku kňaz vyzval všetkých, ktorých trápila nejaká choroba či zranenie, aby prišli dopredu, veľmi som sa čudoval, koľko ľudí sa vtedy z celej skupinky posunulo vpred. Ani som to veľmi nechápal, veď na prvý pohľad vyzeral skoro každý v poriadku. Keď však začala modlitba, v srdci som sa modlil, aby Pán požehnával a uzdravoval každého, koho sám chce uzdraviť, a že „ak je niečo, v čom ma chceš Pane dnes uzdraviť – hoci nie som vpredu medzi ostatnými – chcem byť uzdravený aj ja“.
Hoci som tomu vôbec nerozumel, verím, že v tento deň Ježiš uzdravil aj mňa. Bolo to ľavé rameno, ktoré mi od tohto dňa až doteraz ani raz nevyskočilo a ja verím, že to urobil Ježiš. Teraz fungujem s ramenom normálne, ako keby sa vôbec nič nestalo.