Počas celého Návratu som zažívala takú nesmiernu Božiu lásku, prítomnosť a pozornosť, inú ako dovtedy. Pán Boh, počas Návratu a hlavne počas modlitby oslobodenia, uzdravil (a ešte stále uzdravuje) môj postoj k emóciám, to, že je v poriadku ich vyjadriť. Mala som veľký problém zdieľať sa s druhými, rozprávať hlavne o tom, čo ma trápi, lebo som sa bála, že budem plakať, že druhí si pomyslia, že som urevaná, slabá, precitlivelá… Tak som to radšej bola ticho, bola som uzavretá a zahmlievala pravdu. Pán Boh v mojom živote veľa zmenil, uzdravil mnoho oblastí už pred tým. No stále som bojovala s pocitom menejcennosti, s tým, že nemám priateľov, že pre druhých nie som zaujímavá natoľko, aby so mnou vytvárali vzťah, aby sa so mnou rozprávali, atď. V spoločenstve som mala pocit, že v hudobnej službe som len náhradník, ktorý čaká, kedy príde niekto lepší.
Pán Boh počas modlitby začal uzdravovať tieto oblasti a ja môžem zažívať slobodu a radosť byť zraniteľnou a uplakanou. Zlomil klamstvo, že zajtra bude všetko také isté a nič sa nezmení. Zmenilo sa a ja môžem prežívať radosť zo zajtrajšieho dňa, radosť z toho že som slobodná a mnoho ďalšieho.