Chcela by som vám svedčiť o tom ako som zažila, že mi Ježiš daroval slobodu a naplnil moje prázdne srdce. Prišla som na Návrat veľmi ubolená a pozraňovaná a do určitej miery rezignovaná, že - Bože, ja už fakt neviem, čo robiť. Keď už ani tu so mnou nič nespravíš, neviem, čo so mnou bude. Pred časom sa so mnou rozišiel priateľ po 3-ročnom vzťahu a rana po tom ostala riadne hlboká. Cítila som sa odmietnutá, nechcená, nepekná, nehodná... A podobné ďalšie šialené klamstvá ma zotročovali. Boha som videla ako niekoho, komu plán so mnou nevyšiel a teraz hľadá plán B, ako to napraviť. Prežívala som, že som úplne prázdna a že vzťah "Boh a ja" sa drží na tenkej nitke. V srdci som sa Ho ale nechcela pustiť, lebo som rozumovo vedela, že On je jediný, kto ma dokáže z toho dostať.
Akoby to všetko, čo sa na Návrate od začiatku dialo, šlo mimo mňa. No Ježiš nebol ďaleko. Celý týždeň postupne konal vo mne s takou nežnosťou, že to neviem opísať. Prišla som a chcela som, aby hneď všetko bolo vo mne vyriešené a bola som zahojená. Ale Ježiš vedel, že takto nefungujem. Hoci to mohol ľahko urobiť hneď, nechcel to tak. A mne to nedávalo zmysel. Čas, keď sa za mňa tím ľudí modlil, bol pre mňa veľmi ťažký a bolestivý. Ale to, čo som si z toho vzala, zmenilo moje srdce. Počas modlitby som prežila, že som Ním chcená a že ma vidí peknú. Hoci som to predtým rozumovo vedela, srdce to tak ani náhodou nevidelo. Pocítila som Jeho pozvanie vzdať sa toho, ako to má podľa mňa vyzerať. Prišla mi do srdca SLOBODA. Ale nie v zmysle, že som slobodná od bolesti a zranenia, ale že aj napriek tomu, čo sa deje v mojom živote, Ježiš je ten, ktorý má nad tým vládu... Zrazu som prežívala slobodu v tom, že to proste nezávisí odo mňa, od môjho výkonu, od toho čo spravím alebo nespravím. Rozhodla som sa zaradom všetkým odpúšťať, aj sebe. Dala som Mu právo, nedať mi všetko vedieť. Pretože len On vie, či to unesiem...
Hoci bolesť ani rana nezmizli, prežila som, že aj napriek tomu sa môžem v Jeho prítomnosti cítiť spokojná... Lebo JE NAD TÝM! Viem, že to Ježiš do mňa tak hlboko zasiahol a postupne sa ma počas Návratu dotýkal, lebo ja by som predtým nikdy nebola schopná toto vyznať: „Ježiš, máš plné právo nevziať mi bolesť. Verím, že máš moc ma uzdraviť a dávam Ti právo neurobiť to teraz, ale vtedy, keď to chceš Ty." Môj cieľ bol totiž zbaviť sa bolesti čo najskôr! Svedčím, že Ježiš je veľmi trpezlivý a že to stále s nami myslí dobre a že On vie vždy lepšie ako to s nami spraviť ako my. Nepamätám si, kedy som naposledy prežívala takú úprimnú radosť a slobodu ako počas tohto Návratu. Ježiš vedel, že povrchné odstránenie bolesti je málo, šiel hlbšie a dal mi viac, než som čakala...