Ahojte, chcem sa s vami podeliť o moje svedectvo z Návratu domov a živote po ňom.
Na návrat som sa tešila, ale nemala som nejaké očakávanie, skôr takú zvedavosť že čo sa bude diať. Niesla som si so sebou svoje bolesti i túžbu ísť viac za Bohom. Takou najväčšou bolesťou bola moja neplodnosť (mám vyoperované vajíčkovody, kvôli endometrióze) a taký strach z Boha, z Jeho hnevu a nedôvera, že to s mnou naozaj myslí dobre. A chcem vám povedať a svedčiť že Boh je naozaj veľmi dobrý. On je láska a dobro sám o sebe.
Boh zobral zo mňa strach z Boha Otca, úplne prežívam takú slobodu Božieho dieťaťa. Všetko čo som predtým teoreticky vedela, ale nedokázala som to vnútorne prežívať, teraz prežívam. Fóbia z pavúkov bola uzdravená. Minule som sa ráno modlila a išiel pavúk (síce malý) - ale som ho normálne zobrala do ruky a vyhodila von oknom - v minulosti niečo nemysliteľné ? Aj takú minifóbiu z ľudí Boh zobral, alebo taký pocit menejcennosti. Som mala problém sa ozvať, furt som mala pocit že som trápna a teraz nemám problém opýtať sa na cestu alebo v obchode, keď neviem nejakú vec nájsť. A úplne ma preniklo, že Boh je naozaj dobrý a že aj so mnou to myslí dobre - a zobral zo mňa aj tú ťažobu z neplodnosti, už proste ma to neničí. Dokážem sa v plnosti tešiť zo života a prežívať dni v radosti ?.
A nakoniec bola som aj fyzicky uzdravená. Mala 2 cykly od tej modlitby, a boli bez bolesti, resp. mala som len veľmi jemné bolesti a v pohode som fungovala bez Ibalginu, čo predtým som zomierala od bolesti. Fakt to bolo drsné, dakedy som musela zobrať aj 2 za sebou, lebo jeden mi nezabral. Mala som strašné kŕče v bruchu a ten 1. a 2. deň som bola úplne odstavená a teraz som bez tabletky pracovala 12 hodín v práci a v pohode. Niečo čo mi každý mesiac prinášalo kopec bolesti a sĺz, ma teraz privádza do úžasu a bázne pre Pánom. Ale aj napriek tomu, že Boh vykonal skutočne veľké zázraky na mojom tele, najviac naozaj prežívam to že veľmi premenil moje zmýšľanie a srdce a stále premieňa. Veľmi často sa mi stáva, že plačem, nie zo smútku ale z veľkej lásky a vďačnosti. Akoby sa v mojom duchovnom zraku otvorila predo mnou opona a ja môžem vidieť všetko inými očami a môžem voľne a slobodne dýchať a radovať sa zo života. Mojou najväčšou túžbou sa stalo to, že chcem byť proste s Ním nech sa deje čokoľvek teraz aj vo večnosti.
,,Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu mojom Spasiteľovi, lebo veľké veci mi urobil Ten, ktorý je mocný a sväté je Jeho meno. "