V júli 2022 som sa zúčastnila obnovy Návrat domov. Celý rok som vnímala, že mám vyhľadať modlitebnú skupinu, ktorá by sa za mňa modlila modlitbu oslobodenia a uzdravenia. Po smrti manžela som prechádzala temným tunelom, na koniec ktorého som nevidela. Mala som od priateľov slovo poznania, že ak z neho vyjdem, bude to viac, ako očakávam.
Na samotnú modlitbu som prišla s troma oblasťami, v ktorých som vnímala, že chce Pán konať. Tiež som si myslela, že Pán bude uzdravovať môj smútok a plač, ktorý má po tri roky sprevádzal. Pán má prekvapil viac, ako som očakávala. Počas modlitby, cez slovo poznania, odkrýval postupne zranenie, ktoré som prežila v detstve, na ktoré som si len matne spomínala a bez slova poznania by som túto bolesť neriešila, resp. nepripisovala by som jej veľký význam. Keď som bola dieťa nikdy, som nevyslovila potrebu mať bábiku. Raz, keď sa otec vrátil z liečenia, priniesol nám ako darček stolček a stoličky pre bábiky. Taká miniatúra. Veľmi som sa s ním chcela hrať, ale bábika chýbala. Dar, ktorý som si nemohla užiť. Naši stavali dom a mamka si nevšimla túto moju potrebu. Počas modlitby som si mala predstaviť seba na mieste, kde som sa rada hrala a Ježiša, ktorý v tej situácii bol prítomný. Ja som vnímala vedľa seba postavu, ktorej som nevidela do tváre, resp. tvár chýbala. Vedela som, že to nie je Ježiš, je to nezáujem... Až neskôr prišiel naozaj Ježiš. Po odpustení mojej mamke som si predstavila Ježiša, ktorý so mnou tancuje. Hneď po modlitbe som vnímala, ako by mi Niekto zamenil čierny software v mysli za biely. Na kráľovskom večeri som Oteckovi darovala malú bábiku, ktorú som vyrobila ako symbol vďačnosti uzdravenia srdca.
Dnes sú to dva mesiace od modlitby. Stále prežívam ovocie modlitby: mám chuť pracovať, moje srdce je pokojnejšie, môj syn neprežíva zo mňa stres, mám nádej, že Otec má čaká, lebo jeho Syn sa za mňa prihovára v mojom srdci, kým neprídem do cieľa.